Smrť neni už zlá, ale najhoršie je dočkať sa tej smrti. Tam je dôležité vedieť, do čoho ideš. My sme vedeli, že ideme na konzervy, teda jako na smrť.
Augustín Hasidlo – 23 ročný v čase povstania
Pamätám si, ako sme šli lesom a zrazu pribehla srnka. Pila vodu z potôčika. Vravím si, že ju zastrelím a budeme mať čo jesť. Namieril som a vidím, ako jej steká veľká slza, už to cítila. Nedokázal som ju zabiť.
Eduard Trizuljak - 18 ročný v čase povstania
Nemci nás prekvapili, strelili ma na úteku do chrbta, nechápala som. Našla som dieru v ruksaku, ale guľka sa ma nikdy nedotkla. Raz mi ju doniesol jeden vojak. Povedal, že bola v konzerve od sardiniek, ktorú som mu dala, keď nás chytili.
Marta Eisenhutová – 24 ročná v čase povstania
Prepadla nás nemecká jednotka, streľba zo všetkých strán, bolo to ako peklo, to do vás vstúpi, zatvrdne a musíte akceptovať, že je to súčasť vášho života. Vtedy som mal šťastie – trafili ma do zásobníku na hrudi.
Samuel Baran – 20 ročný v čase povstania
Boli sme v zálohe s poručíkom Vasilom sme hrali šachy, vyhrával, bol na tom lepšie. V tom prišiel príkaz a jeho poslali do boja z ktorého sa nevrátil a nikdy nevyhral svoju hru.
Ondrej Baláž – 22 ročný v čase povstania
Išli sme traja a jeden Nemec nás viedol. Nemôžem povedať za neho, ale asi sa bál, že by sme ho traja premohli. Tak zozadu do chrbta zastrelil toho posledného. Ja som mal šťastie, bol som v strede a potom som sa celú cestu bál, kedy padne ďalší výstrel ...
Išli sme traja a jeden Nemec nás viedol. Nemôžem povedať za neho, ale asi sa bál, že by sme ho traja premohli. Tak zozadu do chrbta zastrelil toho posledného. Ja som mal šťastie, bol som v strede a potom som sa celú cestu bál, kedy padne ďalší výstrel…
Vladimír Babnič - 18 ročný v čase povstania
Na Krížnej je taká murovaná chata. Počasie bolo úplne pod psa a v tej chate nás bolo asi tristo, nebolo kde sadnúť. Po chvíli som začal mať zlý pocit, tak sme s dvoma kamarátmi odišli preč. Asi po 500 metroch sa na chatu spustila strašná nemecká paľba.
Tibor Donoval - 18 ročný v čase povstania
Strieľalo sa. Chlapci padali, ale o tom sa nemá hovoriť...
Albert Mikovíny – 17 ročný v čase povstania
Mal som asi šesťnásť, bol som pri poprave asi o mesiac staršieho chlapca, prosil som aby ho nechali, ale udreli ma pažbou do hlavy, že to nieje moja starosť.
Ivan Glesk - 16 ročny v čase povstania
Mal som ísť na prieskum po trati na Vrútky sledovať, kde sú nemecké stráže. Po vojne som sa dozvedel, že za mnou bol vyslaný iný vojak, čo ma mal zastreliť, ak by ma náhodou zajali.
Ján Barto - 16 ročný v čase povstania
Nemci nás zatláčali, boli sme na ústupe. Vtom to však dostal môj najlepší kamarát. Museli sme ho tam nechať, nedalo sa mu pomôcť. Nemci mu rozbili hlavu a mal dávku z automatu cez prsia. Jediné šťastie bolo, že neprezradil svoju, ani našu totožnosť.
Július Belan - 19 ročný v čase povstania
Viete, čo mi je veľmi ľúto? Že sa dnes mladí ľudia už nezapájajú. Kto má vystúpiť a povedať svoj názor? Ja? Kde sú tí mladí?
Július Molitóris - 17 ročný v čase povstania
... spísali úplne všetko čo som povedal a dali mi to podpísať zo slovami, že ak to nie je pravda súhlasím zo svojou popravou, potom ma zobrali do druhej miestnosti, spýtali sa či budem rozparávať a ja „ Už som povedal!“ Tak ma začali biť, až som omdlel. Strčili mi hlavu do vody, a keď som sa prebral tak ma zavesili za krk než som znova omdlel...
Štefan Fajnor – 22 ročný v čase povstania